Patrím k cestujúcim historických železníc na Slovensku, ktorí keď opakovane zažijú krásu jázd historických vlakov, radi sa podelia s čitateľmi, ktorí sa možno dopočuli o prevádzke historických vlakov na Slovensku, ale nenašli odvahu vstúpiť do vlaku tohto typu z dôvodu predsudkov voči vysokému veku vlakov, kvôli predstave, že cestovanie bude nepohodlné a že nebodaj vozidlo prevážajúce cestujúcich do cieľa nedôjde kvôli poruche.
Dňa 1. septembra 2017 o 11. hod. 20 min. som cestoval historickým vlakom a o bohatstve podnetov budem v nasledujúcich riadkoch písať. Prvé, čo ma upútalo po vstupe na perón detskej historickej železnice boli muzikanti (akordeón, bubon), ktorí divákom hrali východoslovenské piesne. Dostal som sa do protokolárneho vlaku, ťahala ho 130-ročná parná mašinka KATKA s dvomi osobnými vagónmi (uzavretým i otvoreným). Obehli sme druhý parný rušeň Krutwig. Opäť dvoj vagónová súprava (ovtorený a uzavretý vagón).
Stanica Alpínka privítala cestujúcich historickým hasičským vozidlom. Osviežila nás voda striekajúca z vozidla. Koniec železničnej stanice dieselový rušeň Janka s vagónom. Jeho vnútro mi pripomínalo skôr služobný stroj a nie turistický vagón pre cestujúcich. Našiel som v ňom zariadenie podobné elektromotoru. Príchod osobného vlaku s parou Krutwig. Nasledovali súťažné disciplíny rušňov parných a dieselových. Lámem si hlavu akú úlohu v stanici Alpínka hral stroj pripomínajúci jeden vlakový diel. Z konca stanice Alpínka hneď pri vstupných výhybkách som sluchom zaregistroval trúbenie, ako by išlo o parník. Zvieratká prinášajúce radosť deťom. Boli to koník a tety kozy. V areály rekreačného strediska Alpínka som pomohol psíkovi, ktorí sa od strachu z neznámeho prostredia celý triasol a zúfalo štekal.
Zdraví Ladislav Ballay, ďakujem za možnosť podržať vašu prácu slovom. Nikdy len tak ľahko nezanechám opustené, ale iba zdánlivo mrtve stanice bez ľudskej duše.
Január 2017 DOBRÝ DEŇ
Chcel by som touto cestou Vám POĎAKOVAŤ za všetko čo ste pre "našu železničku" v Čermeľskom údoli pri Košiciach minulý rok urobili, čas ktorí ste jej venovali a veľa úsilia.. Som rodený košičan, pamätám sa od mala ako ma moji rodičia tam každoročne brali na výlety, pamätám sa na staré budovy a na "danku a janku" ako jazdili spolu, mínali sa v stanici VPRED, atď.. Postupom času sme tam jazdili s každou rodinou návšetvou z iných kutov sveta, ktorá ku nám zavítala,, Samozrejme pribúdajucimi rokmi sa prevádzka "postupne" skracovala, majetok a vozne chátrali, či podpisal sa na nich zub času, vadalizmus, nedostatok financi a pod .. Pamätám aj roky, ak hrozilo že vôbec sa prevádzka pusti v lete, s "minimom" vozov a jednou mašinkou... Pamätám si ale aj na "prvý krok" k záchrane a k zatraktivneniu tejto "unikátnej" našej železničky, na ktorú som bol stále hrdý. O ten krok sa zaslúžil náš bývalí primát
or mesta a neskôr prezident p. ing. R Schuster, a to "objavením", zfunkčením a privezením parnej mašinky "KATKY" do čermeľskeho udolia, čo prinieslo malý ale prvý a podstatný krok k zvratu o zachovanie tejto unikátnej železničky. No samozrejme VÁM patrí už oveľa väčšia zásluha - myslím že zveriť vám do ruk "spravovanie" tohto unikátu bolo veľmi správne, tie kroky k lepšiemu,za tie roky čo to máte "pod palcom". Z roka na rok prinášate "do čermeľa" stále a stále nove veci , dlhšiu prevádzku, aj mimo letných mesiacov, perfektné akcie, nové prírastky rušnov (či už parneho, alebo po generálke "danka+janka"), opravene vagony, v neposlednom rade je to aj rozšírenie depa a stavba novej staničky (podľa pôvodneho stavu), či pekne upravený areál na konečnej na Alpínke,, at´d atd,, Sveči o tom aj fakt že je o tu atrakciu stále väčší záujem, či už rodín z detmi, či už milovníkov želkezníc, alebo návševníkov
turistov.. Až začinam mať pocit že škoda že je tá trať "taka krátka a jednokoľajna", nedá sa použiť celá flotila vozov a mašin čo tam máte... No samozrjeme neberte to ako kritiku, určite už máte v pláne mnoho dalších akcii, či úprav, opráv ako dalej zveľadovať to všetko o čo sa staráte. Viem ale že je to aj finančne náročné, náročné na čas atd.. Mohol by som tu napísať pár mojich postrehov, čo a ako ešte vylepšiť (napr nastupovanie a vystupovanie z tých vozňov je dosť "vysoke" nielen pre deti ale aj nás dospelých či starších ludi - chcelo by to po celej dĺžke koľajiska v stanici na úrovni schodikov urobiť akési níástupište - stačilo by jeden rad drevených podvalov a prisipať , zhutniť štrkom, aby sa ľahšie nastupovalo atd.. ), ale viem že určite máte aj v svoje smelé plány a vízie do buducna a verim že úspešne ich budete podľa svojich možnosti a financii uskutočnovať.. (všimi
l som si kopy štrku v stanici Vpred, či "predlžovanie" slepej odstavnej koľaje v stanici Čermeľ pri svahu atd) ..
Nuš napísal som Vám toho tu viac ako som chcel, ešte raz Vám chcem poďakovať - bol som, som a budem hrdý na tu našu železničku a samozrejme aj na VÁS, čo pre ňu tak zanietenie robite, venujete svoj čas usilie pre tak peknú ve.. teda VĎAKA, želám všetko dobre a nech sa vám dari, aj v sukromnom živoťe a veľa zdravia všetkým,, som váš fanúšik a držim vám palce. :)
P.S - viem že v súčastnosti je železnička v čermeli zavreta - chcel by som sa informovať ak by som mal záujem o nejaký nástenný kalendár či obrázkový,alebo listový čí je možné ho ešte niekde dostať - prípadne viete mi ho poslať poštou aj s vašou publikaciou "knižkou" o malej veľkej železničke,, Ak nie, nič sa nedeje,, je to len informatívna otázka,,,
ĎAKUJEM za pozornosť - ostávam s pozdravom Rudolf Kakáč
29.10.2018 POĎAKOVANIE ZA NEOBYČAJNÚ JAZDU
Touto cestou by som sa chcel poďakovať za možnosť zviezť sa v rušni včera o 13 hodín 10. minút. Dostal som sa do parného rušňa Krutwig, čo je pýcha našej detskej železnice. S mojim bratom, ktorý ma sprevádzal sme mohli sledovať absolútnu harnomickú spoluprácu medzi rušňovodičom a kuričom. Takéto osobnosti sa iba pozrú jedna na druhú a už vedia, čo majú robiť, aby stroj fungoval bez chybne. V sade drevených výrobkov som našiel krásne drevené magnetky, ktoré poputujú do Trenčína. V západoslovenskom meste Trenčín žije nevidiaca učiteľka hudby Anna Perglerová, ktorá vždy túžila zviezť sa našou železnicou. Keďže sa to nedá z dôvodu zemepisnej vzdialenosti bude jednotlivé exponáty môcť
vnímať hmatom cez drevené magnetky. Na stanici Alpínka ma zaujal nový dieselový rušeň z Miškolca. Takýto skvost bude v budúcich rokoch pojazdný a bude ťahať i naše vlaky, alebo bude iba na výstave s malým cisternovým vagónom a kabínami z rušňou Okuliarnik?
Zdraví vás váš stály cestujúci Ladislav Ballay
