Nefunkčné kabíny z „okuliarnikov“ v konečnej stanici Košickej detskej historickej železnice na Alpinke dlho pútali pozornosť cestujúcich a vyvolávali otázku: Čo s nimi? Jedna z nich sa už vďaka nadšencom premenila na riadiace stredisko zabezpečovacieho zariadenia, akési stavadlo. Druhá bude slúžiť ako zázemie pre réžiu kultúrnych produkcií, no a tá tretia sa čoskoro dočká najvernejšieho oživenia svojej pôvodnej funkcie. Už budúcu sezónu by sa z nej mohol opäť riadiť vlak. Nie naozajstný, ale v podobe trenažéra. Zároveň sa stane ďalšou veľkou atrakciou rodiaceho sa železničného skanzenu v areáli unikátnej úzkokoľajky.
Odvážny zámer vedenia Košickej detskej historickej železnice našiel po viac ako piatich rokoch realizátorov. Sú nimi košickí stredoškoláci: Slavomír Slezák (19) maturant na Strednej priemyselnej škole dopravnej a Michal Kišeľák (16) z Evanjelického gymnázia Jána Amosa Komenského. Projekt autentického simulátora pre rušňovodičov v reálnej kabíne lokomotívy zaujal aj porotu Festivalu vedy a technik AMAVET v Bratislave.
Slavomír: Pracujeme na vernej kópii trenažéra lokomotívy radu 750. Nápad vznikol tak trochu z dostatku voľného času, ale hlavne z nášho záujmu o železnicu a tiež snahy ukázať ľudom niečo nové. Takýto trenažér bude prvý svojho druhu, pretože bude umiestnený v originálnej kabíne lokomotívy prezývanej Okuliarnik. Rušňovodičských trenažérov je u nás síce viac, ale tento bude ako prvý umiestnený v reálnej kabíne rušňovodiča, čo z neho robí slovenský unikát.
Michal: Spočiatku to bol skôr žart. Čo keby sme na Alpinke urobili reálny trenažér. Slavo na to zareagoval s nadšením, tak sme sa do toho pustili. Každý zháňal čo vedel. Momentálne sú všetky súčiastky u mňa v garáži a v mojej izbe, z čoho nie je nadšená najmä mama, ale snažím sa v tom udržiavať poriadok. Niečo je v krabiciach, niečo na stole. Kompletizovať to budeme až na mieste, priamo v kabíne na Alpinke. Slavo zabezpečil programovanie trate a prezentáciu na AMAVET.
Slavomír: Reálne na tom pracujeme takmer pol roka. Dovtedy sme zháňali a ešte stále zháňame, originálne použité ale funkčné súčiastky. Veľmi nám vyšli v ústrety zamestnanci Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. a ďalších dopravcov. Pri technickej konštrukcii sme si pomohli informáciami z internetu, veľa vecí ovládame.
Michal: Doteraz sme do toho investovali najmä svoj čas, väčšinu súčiastok máme zdarma. Ostatné prepláca občianske združenie Detská železnica Košice. Tie najväčšie investície nás ešte len čakajú: maľovanie interiéru aj exteriéru, monitory, fólie, riadiaci kontrolér... Toto všetko by mala pokryť práve Detská železnica, alebo možno aj sponzori.
Slavomír: Najviac nám dáva zabrať vlhkosť, ktorá technike škodí. Tá je však v Čermeľskom údolí, v blízkosti lesa i potoka úplne prirodzená. Ale myslím, že to spoločne vyriešime, v najhoršom budeme techniku sezónne skladovať mimo kabíny, aby sa nepoškodila.
Slavomír: Na čelných sklách kabíny budú umiestnené dva monitory, na ktorých sa zobrazí reálna trať. Vybrali sme si úsek Margecany - Banská Bystrica, pretože práve na nej sa tieto lokomotívy preslávili najviac. Bolo to najmä na niekdajšom rýchliku Horehronec (bývalé označenie 810 – 811). Táto trať je pre svoju pestrosť a rôznorodosť právom považovaná za jednu z najkrajších na Slovensku. Najviac zaujme vodná nádrž Dedinky, telgártska slučka, sedlo Besník, Dobšinská ľadová jaskyňa, viadukty a množstvo tunelov. Vyrastal som blízko nej, mám k nej aj citový vzťah.
Michal: Na pulte bude kľúč k riadeniu, ten sa dá do polohy „Odomknúť“, zapne sa elektrický zdroj – batérie, smerovú páku vložím do kontroléra a postavím do polohy „Diesel“. Podržím tlačidlo „Štart“, pokiaľ mašina nenaštartuje. Potom sa dofúkajú brzdy na vozňoch, smerová páka sa dá do polohy podľa smeru jazdy a sledujeme svetelné návesti. Lokomotíva bude trúbiť aj svietiť a uvažujeme aj nad fungujúcimi stieračmi, ktoré tam zatiaľ chýbajú. V kabíne bude stolička pre rušňovodiča, na pult umiestnime zošitový cestovný poriadok, lampičku, rádiostanicu, plagátik so železničnou tematikou a nebude chýbať ani originálna odovzdávkova kniha rušňa. Náter bude pôvodný, v modro-žltom prevedení ŽSR 754 055-2.
Michal: Primárne ho uvítajú najmä mladí ľudia, ktorí by chceli pracovať na železnici, alebo aj tí, ktorí by si chceli vyskúšať prácu rušňovodiča aspoň v takejto podobe. Trenažér - lokomotíva bude v reálnom čase reagovať na všetko, čo s ňou budete robiť. V programe sú predvolené situácie, ktoré sa môžu reálne stať na trati. Pevne veríme, že trenažér prispeje k zatraktívneniu povolania rušňovodiča a celkovo obohatí našu Košickú detskú historickú železnicu novou a jedinečnou atrakciou.
Slavomír: Áno, uvažujeme nad tým. Je to však otázka času. Bolo by to určite zaujímavé.
Michal: Prvotné plány boli na Deň železnice v tomto roku (10.10.), ale reálnejšie to vidíme v priebehu budúceho roka. Prevádzkovali by sme ho len v letných mesiacoch a na zimu by sme kabínu a techniku zazimovali.
Slavomír: Mojím veľkým snom už od detstva je stať sa rušňovodičom. Už mám aj štipendium v ZSSK a po maturite tam hneď môžem nastúpiť do rušňovodičského kurzu. Praxoval som tiež v spoločnosti Cargo v Spišskej Novej Vsi. Úspešne som už absolvoval aj psychotesty a zdravotné testy na rušňovodiča. Som však rád, že sa realizovať môžem aj na detskej železnici v Košiciach.
Michal: Od rektora Žilinskej univerzity som dostal ponuku ísť k nim študovať bez prijímačiek. Uvažujem aj nad Vysokým učením technickým v Brne a Fakultou dopravy na Univerzite Jána Pernera v Pardubicicach. Na základe skúseností z môjho okolia vidím viac možností a uplatnenia v Čechách ako na Slovensku. Zatiaľ neviem, čím konkrétne by som chcel byť, ale malo by to byť niečo s dopravou, prioritne so železnicou. Veľa príležitosti dostávam aj na detskej železnici, kde si doslova ohmatávam prevádzku zblízka. Získavam užitočné návyky, nie nadarmo mala byť táto železnička železničným laboratóriom. Pravdu povediac, byť rušňovodičom a jazdiť každý deň by ma asi nebavilo. Uprednostňujem skôr vývoj a techniku.
S technickou a odbornou stránkou mi veľa pomohli učitelia. Projekt, i keď bol len v štádiu realizácie, zaujal najmä pani profesorku Tatianu Hoffmanovú. Nominovala nás na študentský Festival vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET (Asociácia pre mládež, vedu a techniku). Z regionálneho kola, ktoré sa konalo v Prešove (18.10.2019), sme postúpili na národné kolo do Bratislavy (5. – 6.11.2019). Projekt trenažéra v reálnej kabíne zaujal porotu i napriek tomu, že sa momentálne nachádza v štádiu realizácie. Do Bratislavy sme išli s powerpointovou prezentáciou, jedným návestným opakovačom a simulátorom na počítači. Keďže to nie je ešte hotové, naše ambície neboli veľké. Ani sme nečakali, že sa spomedzi 60-tich súťažiacich posunieme vyššie. Napokon sme získali certifikát rektora Žilinskej univerzity a zaradili sa medzi víťazov AMAVET-u, čo nás veľmi milo prekvapilo.
Rektor Žilinskej univerzity nám ponúkol prepojenie simulátora s virtuálnou realitou, ktorú by sme vytvorili v spolupráci s ich univerzitou. V Bratislave sa pri nás pristavila aj veľmi milá pani, ktorá sa živo zaujímala o náš projekt. Až neskôr sme sa dozvedeli, že to bola pani prezidentka Zuzana Čaputová.
Rušňovodičských trenažérov je u nás síce viac, ale tento bude ako prvý umiestnený v reálnej kabíne strojvodcu, navyše v priestore, ktorý bude počas prevádzkových dní dostupný širokej verejnosti. Aj preto veríme, že hoc v neľahkých časoch, železničné firmy, alebo aj ministerstvo školstva, dopravy či krajské samosprávy, pod ktoré patria mnohé stredné odborné školy, zaujme tento nápad a podporia ho. Veľmi sa teším takýmto aktivitám. Vážim si nadšenia a zápal mladých ľudí, ktorí sami od seba, bez nároku na zisk, honorár či vlastný prospech, chcú venovať svoju šikovnosť mnohým ďalším. Toto úsilie bude neskôr vysoko odmenené formovaním osobnosti obohatenej o morálny i vzdelanostný kredit. Poslaním detskej železnice je, aby neustále ponúkala priestor pre zmysluplné využitie voľného času, ale aj pestovanie a zveľaďovanie schopností jednotlivých nadšencov a dobrovoľníkov. Na našej železničke sa neučia iba zodpovednosti, pracovným návykom či manuálnym, ale aj komunikačným, elektrotechnickým, mechanickým alebo iným zručnostiam, ktoré neskôr, vo vyučovacom procese či v samotnom živote, deti doslova nájdu v tej najvhodnejšej chvíli.
Podporujeme takéto aktivity poskytnutím zázemia, materiálu, fyzickou pomocou i skromnými finančnými čiastkami. Pre chlapcov a úspešných riešiteľov danej problematiky sme však vypísali aj cieľovú odmenu. Veríme, že ju užijú v zdraví, pre osoh duše i tela.
(R-žurnál 3/2020)
