Parná lokomotíva Katka sa po rokoch dočkala generálnej opravy kotla a novej pece. Stalo sa tak po dlhšom období pravidelnej služby, naposledy bola oprava kotla v roku 2009 a pôvodne medenú pec za oceľovú vymenili ešte v roku 1991 v Českých Veleniciach. Náročnú generálnu opravu sa podarilo uskutočniť vďaka financiám Európskej únie prostredníctvom cezhraničného projektu NatGate a odborníkom z Českej republiky.
„Oprava Katky bola jej nevyhnutnosťou, keďže životnosť pece aj samotného kotla parnej lokomotívy sú obmedzené. Ak sme chceli ďalej Katku prevádzkovať, k tejto rozsiahlej oprave muselo prísť,“ hovorí predseda občianskeho združenia Detská železnica Košice Ľubomír Lehotský. „Pre prevádzkovateľa parnej lokomotívy je takáto náročná oprava nemalým problém a dá sa povedať že až top-udalosťou roka. Nie len pre finančnú náročnosť, ale aj pre technickú komplikovanosť,“ pripomína Lehotský.
Ešte začiatkom roka 2021 sa v čermeľskom depe detskej železnice uskutočnila demontáž pôvodného kotla a pece. Žeriavnické práce ako vždy poskytol Karel Řepka zzo spoločnosti Žeriavy Košice, ktorá už dlhodobo podporuje aktivity dobrovoľníkov z detskej železnice. Vopred pritom nebolo celkom zrejmé, v akom stave pec a kotol budú a či bude postačovať ich oprava alebo úplná výmena. Podrobná prehliadka röntgenom a inými technológiami žiaľ ukázala, že úplná výmena pece a ďalších podstatných častí kotla ako sú trubkovnice, rúry či parný dom sú nevyhnutné.
Realizátorom opravy sa vo verejnej obchodnej súťaži stala česká spoločnosť SEA Kolín, ktorá má s výrobou a opravou parných kotlov dlhoročné skúsenosti. „Od roku 2008 sme opravili či vyrobili desiatky parných lokomotívnych kotlov. Vždy je to špecifická práca, aj pre veľmi typovo podobné lokomotívy sa kotle v určitých aspektoch líšia, takže prakticky každý opravovaný kotol je v niečom iný a originálny,“ hovorí konateľ spoločnosti Tomáš Šprysl. Parné kotly kolínska fabrika okrem Slovenska a Česka dodala v uplynulých rokov napríklad aj do Poľska, Nemecka, Rakúska, Lotyšska, Ruska či Belgicka.
Práce na oprave 137 -ročnej parnej babičky Katky si spočiatku vyžiadali tvorbu vlastnej konštrukčnej dokumentácie, keďže pôvodné technické výkresy sa nezachovali. „Po príprave dokumentácie sme začali výrobu nových dielov pece, skrine, valcovej časti a nožného rámu. Z týchto dielov sme postupne začali skladať valcovú časť s parným domom, nožný rám s pecou a skriňou a tento hotový celok sa nakoniec spojil s valcovou časťou,“ popisuje priebeh opravy Tomáš Šprysl.
Celá oprava takmer štyri tony vážiaceho zariadenia trvala približne deväť mesiacov. Nasledoval transport späť na Slovensko, kde sa už v podmienkach čermeľského depa uskutočnila opätovná montáž kotla a pece na pôvodný podvozok lokomotívy. Prvé skúšobné jazdy známej lokomotívy by sa mohli uskutočniť ešte tento rok, alebo začiatkom toho budúceho. „Veríme, že po tejto veľkej a nevyhnutnej oprave má naša populárna a obľúbená mašinka Katka opäť pred sebou niekoľko desiatok úspešných sezón prevádzky,“ uzatvára Lehotský.
Celkové náklady na výrobu nového kotla a pece dosiahli takmer 52.000.- eur, pričom sumou vo výške 50.300.- eur boli poskytnuté z medzinárodného projektu „Úzkorozchodné železnice ako jedinečné brány za poznaním prírodného a kultúrneho dedičstva“. Projekt, ktorý je realizovaný spolu so severomaďarskou obcou Nagybörzsöny, známou svojou úzkorozchodnou a úvraťovou lesnou železnicou, je spolu-financovaný z prostriedkov Európskej únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika-Maďarsko v celkovej výške 348 151,50.- eur.
A tak Katke zaželajme veľa vody, veľa pary I kvalitného uhlia a veľa, veľa rozradostených cestujúcich. Rozlúčme sa teda typickým parárskym pozdravom: Nech to para tlačí!
Parný rušeň U36.003 - Katka
Parný rušeň U36.003 - Katka je najstarším prevádzkyschopným úzkorozchodným parným rušňom Európskej únii. Vyrobila ho v roku 1884 nemecká Lokomotivfabrik Hagans v Erfurte.
Pôvodne jazdila trojnápravová parná lokomotíva na gelnickej železnici, odkiaľ bola v roku 1938 presunutá na štiavnickú, kde slúžila až do zrušenia trate v roku 1949. Od roku 1950 jazdila opäť v Smolníku až do zrušenia tejto trate v roku 1965, kedy bola zrušená aj samotná lokomotíva. Bola však plne funkčná a tak slúžila ďalej ako vykurovací korol v rušňovom depe Spišská Nová Ves, kde bola neskôr vystavená na pomníku.
V roku 1989 bola prevezená do ŽOS České Velenice, kde ju podrobili rozsiahlej oprave a od roku 1991 zabezpečuje prevádzku na Košickej detskej historickej železnici.
